Na to aby ste dokázali efektívne pracovať s Excelom, je potrebné poznať aspoň niektoré jeho základné vlastnosti. Medzi také úplné základné patrí aj adresovanie buniek, no i cez to mnoho ľudí ani len nevie o čo sa jedná.
Každá bunka hárku má svoju adresu. Tá sa skladá z označenia stĺpca a označenia riadku. Označenie stĺpca sa udáva vždy veľkým písmenom abecedy a na označenie riadkov sa používajú čísla. Adresa bunky tak môže vyzerať nasledovne: A1, B2, C3, D2...
V Exceli rozlišujeme dva druhy adresovania a to absolútne a relatívne adresovanie. Ak budete používať čo i len jednoduché Excel vzorce, s veľkou pravdepodobnosťou sa s týmito typmi adresovania stretnete a je dobré vedieť, kedy ktoré použiť. Preto je dôležité pochopiť použitie a význam týchto typov adresovania.
Relatívne adresovanie je predvolené. Adresu bunky vyjadríte pomocou označenia stĺpca a označenia riadku ( napr. E3 ). Tento typ adresovania je však špecifický tým, že pri kopírovaní medzi stĺpcami a riadkami, sa mení daný parameter. To znamená, že odkaz na danú bunku sa vždy automaticky prispôsobí a to v závislosti od smeru kopírovania ( číslo riadku sa znižuje alebo zvyšuje a označenie stĺpca sa mení ). Zvykne sa tomu hovoriť aj tak, že adresa bunky nie je zafixovaná.
Príklad: Ak budeme kopírovať bunku B2 o dva riadky nižšie, tak sa odkaz zmení na bunku B4. Ak by sme tú istú bunku kopírovali napr. smerom doprava, tak odkaz sa zmení na bunku D2.
Absolútne adresovanie je opakom relatívneho adresovania a ide vlastne o zafixovanie adresy bunky, ktoré sa realizuje pomocou znaku dolára($) pred každým písmenom a číslom ( napr. $A$1). Hodnota bunky sa tak nemení a zostane rovnaká aj pri kopírovaní medzi riadkami a stĺpcami. Fixovať však nemusíme vždy oba parametre, ale napr. len riadok či stĺpec podľa potreby. Fixovanie tak rozlišujeme na:
Ako sme už spomínali vyššie, tak relatívne adresovanie je výnimočné tým, že pri kopírovaní medzi riadkami a stĺpcami sa adresa bunky mení v závislosti od smeru kopírovania. Pri niektorých prípadoch však táto vlastnosť adresy bunky spôsobuje chyby pri výpočtoch v tabuľke.
Vzorec na vypočítanie celkovej sumy =C1*B4
Kopírovaním tohto vzorca však nastáva problém, keďže v stĺpci C sa vyskytuje mnoho chýb a hodnoty nie sú vypočítané správne.
Chybu môžeme opraviť jednoduchým spôsobom a to tak, že použijeme práve absolútne adresovanie. Do vzorca =C1*B4 pridáme znak dolára a zafixujeme bunku C1. Po tomto kroku bude vzorec vyzerať nasledovne =$C$1*B4
Pri kopírovaní sa tak hodnota bunky C1 meniť nebude.
Vzorec môžeme skontrolovať jednoduchým krokom. Cenu za kus zmeníme z 5 eur napríklad na 7 eur. Všetky hodnoty v celkovej cene sa automaticky zmenia bez toho, aby sme museli niečo prepisovať.
Ukázali sme si rozdiel medzi relatívnym a absolútnym adresovaním a ich použitie. Každý typ adresovania má svoje špecifiká. Pokiaľ budete pracovať s Excel funkciami, vždy si treba položiť otázku, ktoré adresovanie kedy použiť. Takto sa vyhnete zbytočným chybám a nepresnostiam v údajoch, ktoré môžu nastať pri nesprávnom zvolení adresovania buniek.
Náš video kurz Excelu